Autor: Jozef Badida, člen organizácie molody.Rusyny

Medzi najvýznamnejšie osobnosti karpatských Rusínov bezpochyby patrí i Adolf Dobriansky, ktorý osobne viedol rusínsku delegáciu k cisárovi Františkovi Jozefovi a tiež sa zaslúžil o vytvorenie „rusínskeho okruhu“ – osobitného administratívneho celku Rusínov v Habsburskej monarchii. A my sa k tejto vedúcej politickej osobnosti Rusínov v Uhorsku, môžeme opäť raz prihlásiť už počas prebiehajúceho sčítania obyvateľstva.

Adolf Dobriansky (Адолф Добряньскый) sa narodil 19. decembra 1917 na fare v Rudľove, dnešný okres Vranov nad Topľou, kde v tom čase pôsobil jeho otec ako grécko-katolícky kňaz (священик). Študoval filozofiu a právo v Košiciach a Jágri a banské štúdia v Banskej Štiavnici a Viedni. Vďaka svojmu technickému vzdelaniu pôsobil na viacerých miestach Habsburskej monarchie, kde nadviazal spoluprácu tak so „štúrovcami“ ako aj s českými národovcami.

V revolučných rokoch 1848-49 sa stal cisárskym vyslancom pri ruskej armáde a zároveň vedúcou politickou osobnosťou Rusínov v Uhorsku. Stál na čele delegácie, ktorá odovzdala cisárovi Františkovi Jozefovi národný, politický program – Memorandum uhorských Rusínov (Памятник Русинов Угорьскых), požadujúceho, okrem iného, aj vymedzenie rusínskeho územia, zavedenie rusínskeho jazyka v školách a úradoch či vydávanie rusínskych novín a kníh.

Tieto ambície sa čiastočne naplnili zriadením „rusínskeho okruhu“ s centrom v Užhorode, kde Adolf Dobriansky ako prvý referent a vedúci kancelárie prvého administrátora začal zavádzať rusínčinu do praxe a dosadzovať rusínskych vzdelancov do úradníckych pozícií. Aj napriek tomu, že táto administratívna jednotka dlho netrvala, išlo o historický úspech rusínskej politickej elity vo vtedajšom Uhorsku.

Následne Adolf Dobriansky zastával viaceré významné pozície a boli mu udelené rôzne vysoké vyznamenania. Dokonca sa stal poslancom uhorského snemu či poradcom uhorskej dvornej kancelárie, najvyššieho vládneho orgánu Uhorska do roku 1867. Avšak nikdy sa nevzdal národného programu a keďže navrhoval rozdeliť Uhorsko podľa národnostného princípu na maďarsko‑nemecký, rumunský, srbský, slovenský a rusínsky okruh a kritizoval maďarizáciu, dostal sa do konfliktu s maďarskými vládnymi politikmi. Dokonca bol na neho spáchaný atentát, po ktorom sa stiahol na svoju usadlosť v Čertižnom, súčasný okres Medzilaborce. Neskôr musel čeliť i súdnemu procesu, ktorý voči nemu vyprovokoval uhorský ministerský predseda Kálman Tisza.   

Je obdivuhodné, že Adolf Dobriansky, ktorý bol šľachticom a mohol sa pokojne hlásiť k maďarskej či nemeckej národnosti, nezapredal svoju dušu a celý život obhajoval práva svojho rusínskeho národa. Bodaj by si z neho Rusíni zobrali pozitívny príklad a v dnešných časoch slobody sa, počas prebiehajúceho sčítania obyvateľstva, hrdo prihlásili k svojej rusínske národnosti a materinskému jazyku. A keď budú mať príležitosť, aby zapálili sviečku či položili kvety na jeho hrobe v Čertižnom.