Občanske združiňa molodŷ.Rusynŷ zrealizovalo vže 15. ročnyk poďiji Tabor z molodŷma po rusyňskŷ. Raz za rik sja na tabori stričajuť nelem členkŷ a členove združiňa, no tak samo i molodŷ Rusynkŷ a Rusynŷ, kotrŷ sja choťať diznaty vecej o rusyňskoj kulturi, istoriji ci jazŷku. Sučasťov nediľnoho programu tabora je už tradično i vŷročnŷj sejm organizaciji.

Tabor z molodŷma po rusyňskŷ sja odbŷv v dňoch 5. až 8. septembra 2024 v seli Malŷj Lypnyk. Joho realizaciju pidporiv Fond na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn. Program tabora už tradično v pjatnic’u dopolidne organizatori odkrŷly turistikov do okolyc’i. Tot raz sja učastnyci tabora vŷbraly do chotar’a rusyňskoho sela Udol, kotre susidiť iz Malŷm Lypnykom. Nachodyť sja tu vŷhľadkova veža, kotra nukať prekrasnŷj pohľad na cilu okolyc’u. Nedaleko veži je pryrodna pamjatka Udolskŷ skalkŷ, de sja nachodyť vapnomilna flora a paleontologičnŷ nalezŷ amonitov – mož tu viďity skamenelinŷ živočichiv.

Vŷhľadkova veža nad Udolskŷma skalkami

Samotnŷj tabor mať edukačnŷj charakter, a tak po turistiki joho program prodovžovav v pjatnicu pidvečur edukačnŷma lekcijami. Peršu z nych vela interna doktorandka Inštitutu rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzity v Pr’ašovi, a tak samo folkloristka a veduča folklornoj grupŷ Polonyna, Mgr. Dominika Novotna. Učastnykam pojasnyla, jak sja vŷvyvaly a minyly svaďbjanŷ zvŷkŷ vo Vlŷčkoj dolyňi, a to na osnovi etnografičnŷch vŷskumiv, kotrŷ pro potrebŷ FSG Polonyna realizovala dovjedna z etnologičkov Mgr. Karinov Marčakovov. Lekcija častočno prochodyla i formov diskusiji, kiď každŷj dopovnyv svoji poznatkŷ o zvŷkoch zo svojich regioniv. Pjatnicovŷj program tabora zakinčila lekcija Mgr. Zdenky Citriakovoj, PhD. z Inštitutu rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzity v Pr’ašovi na temu Istorija spysovnoho rusyňskoho jazŷka. Zdenka Citriakova učastnykam pryblyžŷla 300-ričnu istoriju snahŷ dijateľiv vŷtvority a kodifikovaty rusyňskŷj jazŷk, tak samo osobnosty, kotrŷ v tij oblasty robyly ci gramatikŷ, jakŷ vŷchodyly.

Lekcija iz Dominikov Novotnov
Lecija iz Zdenkov Citriakovov

15. Tabor z molodŷma po rusyňskŷ prodovžovav v subotu, 7. septembra 2024. Medži molodŷch po dovšim časi zavitav i prof. Peter Švorc z Pr’ašivskoj univerzitŷ, kotrŷj v lekciji pid nazvov Krajinska hranyca medži Pidkarpatskov Rusov a Slovakijov a problemŷ jej stanovliňa pryblyžŷv ne lem svoju novu odbornu publikaciju, ale i pohľad na to, jak sja tota hranyca v časi 1. Čechoslovackoj republikŷ tvoryla a chto bŷv do toho procesu zainteresovanŷj. Prof. Švorc informovav, že druhe dopovnene vŷdaňa knyžkŷ vŷšlo po 20 rokach.

Lekcija iz prof. Petrom Švorcom
Lekcija iz prof. Petrom Švorcom

Četverŷm hosťom na Tabori z molodŷma po rusyňskŷ bŷv grekokatolyckŷj svjaščenyk o. Igor Pančak z parochiji v Radvaňi nad Labircjom, kotrŷj je i členom Obščestva sv. Joana Krestiteľa. Pravi obščestvo vže dovhŷ rokŷ spivpracuje z o.z. molodŷ.Rusynŷ a joho členove suť častŷma hosťami i na tabori. O. Igor Pančak molodŷm pobisidovav na temu Istorija cerkovnoho spivu a kapratske prostopinije, v kotroj pryblyžŷv, jakŷ duchovnŷ osobnosty tvoryly liturgičnŷ texty a jak vŷnyknuv tzv. osmohlasnyk, kotrŷj s’a vžŷvať na grekokatolyckŷch liturgijach dodnes. Učastnyci tabora sja potŷm peresunuli do mistnoho Chramu sv. Kozmu i Damijana, de o. Pančak odslužŷv Moleben ku sv. Kirilovy i Metoďijovi. Na zaver subotnoho programi organizatori tabora pro učastnykiv pryrychtovaly rusyňskŷj kviz, kolo kotroho sobi ne lem oviryly svoji vedomosty, ale tak samo s’a i zabavyly.

Moleben ku sv. Kirilovy i Metoďijovi s o. Igorom Pančakom

Nediľnŷj program Tabora z molodŷma po rusyňskŷ už tradično začŷnať liturgijov v mistnŷm chrami, kotra sja tot rik odbŷla na svjato Roždestva presvjatoj Bohorodicy. No a tabor zakinčiv vŷročnŷj sejm o.z. molodŷ.Rusynŷ, na kotrŷm členove hodnoťať aktivity za ostatnŷj rik a peredstavľujuť planŷ na dalšŷj period. Najblyžšov poďijov, jaku bude o.z. nolodŷ.Rusynŷ realizovaty a de pozŷvať šŷroku publiku, je 16. tradična opikačka na Partizanskŷj luci v Bratislavi (12.10.2024) a koncert Večur rusyňskŷch holosiv v študiu Slovackoho rozhlasu v Košŷc’ach (7.11.2024). Molodŷ.Rusynŷ samosobov pozŷvajuť i všŷtkŷch študentiv a molodŷch ľudej, kotrŷ študujuť ci robjať v Košŷc’ach, Pr’ašovi ci Bratislavi, žeby sja ku nym pridali. Členami o.z. molodŷ.Rusynŷ možuť bŷty osobŷ vo viku od 18 do 36 rokiv.