Autor: Jozef Badida, člen organizácie molody.Rusyny

Medzi najvýznamnejšie osobnosti karpatských Rusínov bezpochyby patrí i Alexander Duchnovič, po ktorom je pomenovaná nie jedna ulica našich miest, rusínske divadlo v Prešove, ale je tiež autorom rusínskej hymny či prvého rusínskeho šlabikára. A my sa k tejto ústrednej postave národného obrodenia Rusínov, označovaného aj za Komenského Rusínov, môžeme opäť raz prihlásiť už počas prebiehajúceho sčítania obyvateľstva.

Alexander Duchnovič (Александер Духновіч) sa narodil 24. apríla 1803 v obci Topoľa, okres Snina, kde je v súčasnosti umiestnená jeho busta a informačné panely o jeho živote sa nachádzajú v miestnej drevenej cerkvi. Študoval na užhorodskom gymnáziu, košickej akadémii a duchovnom seminári v Užhorode a v roku 1827 bol vysvätený za grécko-katolíckeho kňaza. Pôsobil na biskupských úradoch v Prešove i Užhorode a ako kňaz v obciach Chmeľová a Beloveža, okres Bardejov.

V roku 1847 sa zúčastnil, ako zástupca prešovského biskupstva, uhorského snemu zasadajúceho v Bratislave. V tom istom roku vydal i prvý rusínsky šlabikár (Книжица читальная для начинающих). Zároveň pomohol k otvoreniu škôl v mnohých rusínskych obciach a vo svojich pedagogických prácach kládol dôraz na výchovu v národnom duchu, čiže vštepovanie lásky a hrdosti k svojmu národu, materinskému jazyku a tradíciám.  V roku 1850 stál pri zrode vzdelávacej a literárnej inštitúcie (Literaturnoje zavedenije Prjaševskoje), ktorá vydala prvý rusínsky kalendár, literárny almanach, ale aj Duchnovičov Chlib duši, jeden z najpopulárnejších modlitebníkov Rusínov. V tých časoch Duchnovič publikoval i svoje najznámejšie básne – Podkarpatskije Rusyny ostavte hlubokyj son!, ktorá sa stala národnou hymnou Rusínov a Vručanije (Vyznanie):

Я Русинъ былъ, есмь, и буду,

Я родился Русиномъ,

Честный мой родъ не забуду,

Останусь его сыномъ;

Ja Rusyn bŷl, jesm i budu,

Ja rodyl sja Rusynom,

Čestnŷj moj rod nezabudu,

Ostanus’ jeho sŷnom;

Русинъ былъ мой отецъ, мати,

Русская вся родина,

Русины сестры, и браты

И широка дружина;

Rusyn bŷl moj otec, maty,

Russkaja vsja rodyna,

Rusynŷ sestrŷ i bratŷ

I šyroka družyna;

Neskôr Duchnovič participoval i na založení Spolku sv. Jána Krstiteľa (Obščestvo svjatoho Joana Krestiteľa), ktoré materiálne pomáhalo rusínskym študentom a v Prešove zriadilo i študentský internát (súčasné Obščestvo je rovnako aktívne a zaslúžilo sa o rusínske liturgické preklady). Na sklonku svojho života Duchnovič daroval svoju rozsiahlu zbierku kníh krásnobrodskému monastyru, čím vznikla prvá rusínska verejná knižnica.  

Počas prebiehajúceho sčítania obyvateľstva sa Rusíni prihlásením k svoje národnosti a materinskému jazyku zároveň prihlásia i k svojmu buditeľovi Alexandrovi Duchnovičovi, ktorý sa vďaka svojmu dielu i životu stal vedúcou osobnosťou národného obrodenia Rusínov.