Rusíni sú svetoví – guvernér Grigorij Žatkovič

Autor: Jozef Badida, člen organizácie molody.Rusyny

Z rusínskeho národa pochádza množstvo významných ľudí, ktorí neraz stáli i pri zlomových momentoch svetového významu. Česi mali Masaryka, Slováci Štefánika a Rusíni Žatkoviča, všetko osobnosti, ktoré sa významnou mierou pričinili o vznik prvej ČSR – spoločného štátu Čechov, Slovákov a Rusínov. A my sa k tomuto významnému Rusínovi môžeme opäť raz prihlásiť pri aktuálne prebiehajúcom sčítaní obyvateľstva.

Grigorij Žatkovič (Ґріґорій Жатковіч) sa narodil 02. decembra 1886 v obci Holubina vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku (dnešná Ukrajina), no už vo veku piatich rokov odchádza so svojou rodinou za „veľkú mláku“. Od malička sa pohyboval v krajanskom prostredí, keďže jeho otec patril k lídrom rusínskej emigrácie v USA.  V Pittsburghu Grigorij ukončil právnické štúdium, aby následne svoju kariéru úspešne rozvíjal v automobilke General Motors.

Na sklonku I. svetovej vojny sa dostáva do vedenia Americkej národnej rady Uhro-Rusínov, kde bol poverený zostavením a prednesením Memoranda o postavení uhorských Rusínov v povojnovej Európe prezidentovi USA. S Woodrovom Wilsonom sa stretol 21. októbra 1918 a ten odporúčal spojenie Rusínov s iným slovanským štátom. Tento variant podporil i T. G. Masaryk, keďže uvažoval o spoločnej hranici so spojeneckým Rumunskom a preto Rusínom v rámci ČSR prisľúbil autonómne postavenie. Následne viedol Žatkovič delegáciu amerických Rusínov na mierovej konferencii v Paríži a v marci 1919 odchádza na územie tvoriacej sa ČSR, aby názorovo zjednotil krajanov v domovine, keďže Rusíni, na troskách „dunajskej monarchie“, tiež zvažujú viaceré možnosti ďalšieho vývoja.  Nakoniec i jeho zásluhou vzniká zjednocujúca Centrálna rus´ká (rusínska) národná rada, ktorá 16. mája 1919 v Užhorode schválila „československý“ variant.

Súčasťou ČSR sa teda stali, ako štátotvorný národ, aj karpatskí Rusíni Podkarpatskej Rusi (dnešná Zakarpatská oblasť Ukrajiny) a Prjašivščiny (dnešné severovýchodné Slovensko). Mimo hraníc ČSR však ostali karpatskí Rusíni Lemkoviny, pripojenej k Poľsku, a Marmaroša, ktorá bola pričlenená k Rumunsku.  Samotný Žatkovič bol vymenovaný za prvého guvernéra Podkarpatskej Rusi, avšak už po desiatich mesiacoch podáva demisiu na protest proti nerealizovaniu prisľúbenej autonómie. Aj napriek tomu, že autonómia Podkarpatskej Rusi, zakotvená i v mierovej zmluve podpísanej 10. septembra 1919 v Saint-Germain, bola realizovaná až v „predvečer“ II. svetovej vojny, predstavovala prvá ČSR obdobie nebývalého rozvoja Rusínov, za čo možno vďačiť i ohromnej politickej aktivite Žatkoviča.  

Počas najbližšieho sčítania obyvateľstva sa Rusíni prihlásením k svoje národnosti a materinskému jazyku zároveň prihlásia i ku guvernérovi Grigorijovi Žatkovičovi, ktorý dokázal spojiť Rusínov a úspešne hájiť naše práva pred mocnými vtedajšieho sveta.